Pán Troppmair, do akej miery sú vlastne potrebné prostriedky na ochranu dreva pri povrchovej úprave okien?

Drevo je v podstate už veľmi dobre chránené prelakovaním vysokokvalitnou povrchovou úpravou: Organizmy poškodzujúce drevo nedokážu preniknúť do dreva cez fyzickú bariéru. Navyše vlhkosť dreva zostáva taká nízka, že neposkytuje živnú pôdu napríklad pre huby. Toto všetko však platí len dovtedy, kým film laku úplne pokrýva drevo a je nepoškodený. Ak tomu tak nie je, napríklad v dôsledku poškodenia pri montáži, môže dôjsť k napadnutiu dreva. Výsledkom je poškodenie a zafarbenie spôsobené hubami a zamodraním. Aby sa tomu zabránilo, musia byť drevené okná zvyčajne impregnované prostriedkom na ochranu dreva podľa normy.

Sú tieto prostriedky na ochranu dreva zdraviu nebezpečné?

Minimálne pri povrchových úpravách okien ADLER určite môžem vylúčiť zdravotné riziká. Na jednej strane ide o veľmi moderné prostriedky na ochranu dreva, ktoré sa používajú len v extrémne malých množstvách. Na druhej strane, aktívne zložky v našich systémoch sa nachádzajú iba v impregnácii a sú prekryté vrchnou vrstvou. To znamená, že účinná látka sa nemôže odparovať do vnútorného ovzdušia alebo prostredia – to bolo tiež testované a dokázané meraniami ovzdušia v interiéri. Ale je tu tiež neustály dopyt po povrchových úpravách, ktoré sú úplne bez účinných látok. Je to tak najmä pri stavebných projektoch, kde je prioritou trvalá udržateľnosť, pri nich sa často diskutuje o povrchových úpravách okien bez ochranných prostriedkov na drevo. Z tohto dôvodu ponúkame v ADLER okrem našich štandardných systémov aj systémy povrchovej úpravy úplne bez aktívnych zložiek so základnou vrstvou bez biocídov Aquawood Primo TG WF – ako pre krycie a transparentné povrchové úpravy, tak aj pre olejované povrchy. Existujú tiež povrchové úpravy so zníženými aktívnymi zložkami, ktoré obsahujú výrazne znížené množstvo biocídov – chránia okno pred rastom povrchových rias, húb a plesní. Avšak pri takých skladbách povrchovej úpravy, ktoré neobsahujú žiadne alebo len obmedzené množstvo účinných látok, treba vždy upozorniť výrobcu na s tým súvisiace riziká.

Aké sú tieto riziká?

Ako už bolo spomenuté, len vtedy, ak je povrch neporušený, je okno dostatočne chránené povrchovou úpravou, ktorá neobsahuje účinné látky. Ak je lakový film poškodený, vlhkosť môže preniknúť do dreva a podporovať rast organizmov poškodzujúcich drevo. Najväčšie riziká spočívajú vo fáze výstavby: pri preprave, pri montáži okien, pri omietaní a pri iných stavebných prácach môže ľahko dôjsť k mechanickému poškodeniu, napríklad v oblasti napojenia na murivo. Okrem toho existuje vysoká úroveň vystavenia vlhkosti, kým omietka a poter úplne nevyschnú. Ak počas tejto fázy nie je miestnosť dobre vetraná, napríklad pri nízkych vonkajších teplotách počas vykurovacieho obdobia, vlhkosť dreva môže rýchlo stúpnuť nad kritickú hodnotu 20 %. Ale aj po fáze výstavby musí byť miestnosť dobre vetraná a okno sa musí pravidelne udržiavať, aby nedošlo k zafarbeniu. Všetky tieto riziká už nie sú v kompetencii výrobcu okien, môže podľa toho len poradiť svojim zákazníkom – napríklad ohľadom správnej starostlivosti o okná s vhodnými prípravkami, ako je súprava na údržbu okien WinDoor Care-Set od ADLER. Alebo výrobca okien predchádza rizikám aplikáciou vhodnej povrchovej úpravy. Z tohto dôvodu ochranu dreva zvyčajne vyžadujú aj zákonné normy.

Ako tieto normy vyzerajú?

Normy pre drevené okná nie sú v celej Európe jednotné, ale zhruba možno povedať: pri dreve najčastejšie používanom pri stavbe okien, ako je smrek, borovica alebo jedľa, je potrebná ochrana dreva vzhľadom na príslušné triedy odolnosti. Od ochrany dreva možno upustiť len v prípade drevín, ktoré sú prirodzene veľmi odolné – okrem európskeho duba ide väčšinou o exotické dreviny, takže nie je obzvlášť udržateľná možnosť. Výnimkou sú dreviny ako smrekovec európsky alebo duglaska s obsahom beľového dreva nižším ako 5 %. Tieto dreviny sú ale drahé a na trhu často ťažko dostupné, preto sa používajú menej. Ochranným prostriedkom na drevo sa preto okná v mnohých prípadoch nevyhnú nielen kvôli ich funkčnosti, ale aj kvôli normám. Zároveň sa tým však bráni recyklácii drevených okien. To je skutočne neuspokojivá situácia, pretože drevo je obnoviteľný, ekologický, zdravý materiál, ktorý je ideálny pre udržateľnú výstavbu a obehové hospodárstvo. Drevené okná je však možné vzhľadom na právny stav v súčasnosti recyklovať len vo veľmi obmedzenej miere. V Rakúsku zákon dokonca zakazuje akúkoľvek recykláciu drevených okien s povrchovou úpravou – bez ohľadu na to, či boli použité prostriedky na ochranu dreva alebo nie. V Nemecku je situácia trochu iná, recyklácia okien povrchovo upravených bez účinných látok je teoreticky možná. Ako to však vyzerá v praxi? Okná majú životnosť niekoľko desaťročí, po ktorých je ťažké s istotou určiť, aká povrchová úprava bola vlastne použitá. Klasická recyklácia okien je preto podľa dnešných predpisov náročná, jedinou možnosťou je okno kompletne zrenovovať, teda rozobrať ho až na surový okenný rám, odstrániť tesnenia, kovanie, sklá a povrchovú úpravu – veľmi zložitý proces, ktorý sa len používa vo výnimočných prípadoch, napríklad pri historických oknách. Preto je o to dôležitejšie hľadať nové prístupy k tomu, aby boli drevené okná v budúcnosti recyklovateľné.

Kde vidíte takéto východiská?

ADLER inicioval spolu s Holzforschung Austria výskumný projekt, v ktorom účastníci z oblasti obchodu, vedy a techniky diskutujú o tejto otázke. Napríklad skúmame, či sú okenné profily vhodné na spracovanie na podlahové krytiny alebo na výrobu nábytku. Podľa nášho názoru je to ľahko možné pri oknách upravených žiadnymi alebo zníženým množstvom účinných látok, a to aj bez odstránenia povrchovej úpravy. Ale vidíme aj možnosti povrchových úprav s prostriedkami na ochranu dreva, pretože štúdie ukázali, že prostriedky na ochranu dreva prenikajú do dreva len veľmi povrchovo. Ale aj zákonodarca musí niečo urobiť: okná povrchovo upravené bez účinných látok by mali byť vo všeobecnosti recyklovateľné. To si vyžaduje systémy, ktoré dokumentujú, aká povrchová úprava bola použitá na príslušnom komponente. Okrem toho si treba klásť otázku, či by sa moderné prostriedky na ochranu dreva, aké používame aj v ADLER, nedali recyklovať, napríklad na drevotrieskové dosky alebo izolačné materiály. Sú v tomto kontexte povrchové úpravy, ktoré neobsahujú aktívne zložky, v súčasnosti kľúčom k udržateľnej výrobe okien? Ak je jediným problémom udržateľnosť, povrchové úpravy bez biocídov sú určite jedným z prístupov, ale nie jediným riešením. V neposlednom rade preto, že povrchová úprava je len jednou časťou z mnohých na okne: Je okno z tropického dreva udržateľnejšie ako okno z domáceho smreku, ktorý vyžaduje ochranu dreva? A čo sklo a tesnenia? Aké materiály boli použité na inštaláciu okna? Okrem toho je samozrejme dôležitým, ale nie jediným aspektom trvalá udržateľnosť – funkčnosť a samozrejme vzhľad okna musia byť zaručené aj dlhodobo.

Čo by ste na záver odporučili svojim zákazníkom?

V prvom rade odporúčame dôkladne zvážiť klady a zápory povrchovej úpravy bez účinných látok, poctivo zvážiť možné riziká, prediskutovať ich s klientom a tiež ho transparentne informovať o prípadných odchýlkach od normy. Ak sú všeobecné podmienky – od výroby okna až po montáž a následnú údržbu – optimálne, potom je drevené okno dobre chránené aj bez biocídnych prostriedkov. Vo všetkých ostatných prípadoch je povrchová úprava okna s ochranou dreva bezrizikovou voľbou, pretože ponúka „balíček bez starostí“ – najmä preto, že výrobca okna vie zabezpečiť bezchybný výrobný proces okna, ale všetko ostatné, montáž resp. údržba, už nepatrí do jeho sféry vplyvu. Ale bez ohľadu na to, ako sa zákazník v konečnom dôsledku rozhodne: Naším cieľom je poskytnúť mu pre každý variant kvalitnú skladbu povrchovej úpravy, ktorá spĺňa najvyššie štandardy kvality – od spracovania cez odolnosť a vzhľad povrchu až po ekologickú kompatibilitu.

ADLER – V našich žilách prúdi farba

S približne 730 zamestnancami je ADLER popredným rakúskym výrobcom farieb, lakov a prostriedkov na ochranu dreva. Spoločnosť založenú v roku 1934 Johannom Berghoferom, ktorá je dodnes rodinným podnikom, riadi v tretej generácii Andrea Berghoferová. Takmer 21 000 ton farby každoročne opúšťa továreň vo Schwazi a dostáva sa k zákazníkom vo viac ako 30 krajinách po celom svete. ADLER má distribučné spoločnosti v Nemecku, Taliansku, Poľsku, Holandsku, Švajčiarsku, Českej republike a na Slovensku; jediným výrobným miestom je ADLER-Werk Lackfabrik vo Schwazi/Tirolsko (AT). ADLER je prvou spoločnosťou vo svojom odbore, ktorá je od roku 2018 100 % klimaticky neutrálna. Spoločnosť ADLER znížila svoju ekologickú stopu na minimum pomocou mnohých opatrení. Zvyškové emisie, ktorým sa aj napriek všetkým týmto opatreniam nedá vyhnúť, kompenzuje spoločnosť ADLER kúpou uznávaných certifikátov o ochrane klímy, čím pomáha financovať nové projekty v oblasti ochrany klímy.